close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Božská lovkyňa (časť 1.)

26. listopadu 2012 v 18:27 | Jassmine |  Božská lovkyňa

Nová poviedka, prajem príjemné čítanie! :)

Moje nohy kráčajú k miestu, ktoré by som našla aj poslepiačky. Ako šliapem počujem vrzgot snehu pod mojimi chodidlami. V ruke cítim váhu poľovníckej pušky, ktorú som tajne ukradla svojmu nevlastnému otcovi. Zrýchľujem krok a môj dych začína byť plytký. Malé chumáčiky pary mi tancujú pred očami. V diaľke vidím malý drevený poľovnícky domček, ktorý vlastní môj nevlastný otec poľovník. Otvorila som dvere a so spotenými dlaňami a slzami v očiach som vstúpila dnu. Vnútri ma už čakal usmievajúci sa krásavec. Mal toľko sebavedomia! Doteraz som to tak ako aj jeho považovala za príťažlivé, ale teraz sa mi to hnusilo. Asi pred pol rokom som neverila, že mám toľko šťastia. Že ja, nie zrovna najúžasnejšie dievča na škole chodím s Peetom McFarnerom- najslávnejším a najkrajším chlapcom v našej škole. Ale teraz už viem, že to všetko bola jedna veľká lož v mojom živote. Chyba, ktorú už nikto nikdy nemôže vrátiť späť. Teraz som stála oproti nemu vo veľmi nebezpečnej kombinácii- puška a moje zlomené srdce. Blbý parchant! On si tam za mojim chrbtom šukal s inými! Sladko a falošne som sa naňho usmiala.
"Povedz mi," prehovorila som a cítila som slanú chuť mojich sĺz v ústach, "aspoň chvíľu si ma miloval? Aspoň jeden krát si niečo ku mne naozaj cítil? Ale myslím niečo iné než len erekciu. Alebo si len chcel aby som robila tvoj šukací stroj?!" Spýtala som sa už úplne neschopná udržať svoje emócie na uzde. So slzami v očiach som sledovala ako sa jeho bezchybný úsmev mení na prekvapenú grimasu.
"Ja, ja... Ellie.... prečo sa to všetko pýtaš? Jasné, že som ťa miloval."
"Prosím ťa! Videla som ako ti ho honí aj Rosalie a Jannet! Tak už to prosím ťa vyklop a neklam mi!" Kričala som naň. Videla som ako celý zbledol a zdvihol ruky v obrannom geste.
"Muselo ti byť predsa jasné, že niekto ako ja nebude mať len teba." Pozerala som naňho či sa mi to len zdá, alebo to naozaj tá arogantná sviňa povedala. Bohužiaľ, naozaj to povedal.
"Fajn, ďakujem, že si mi to tak na rovinu prezradil. Aspoň si ma utvrdil v tom čo som chcela urobiť." Zdvihla som pušku a zamierila mu do srdca. Až vtedy si Peet uvedomil čo som si so sebou priniesla a videla som na ňom ako začína panikáriť.
"Najprv som chcela zabiť teba, ale potom som si uvedomila, že by to nemalo cenu. Tak som sa rozhodla zabiť seba. Skončím s mojim trápením a dúfam, že ťa pocit viny z mojej smrti bude hlodať do konca toho tvojo skurveného života!" Než stihol zareagovať, otočila som pušku a strelila sa. Bolelo to. Tak veľmi to bolelo, ale potom... len ticho...

Zhlboka som sa nadýchla a videla len tmu. Oslepla som? Ja som slepá? Potom som zistila, že mám všade hlinu. A že nemusím dýchať. Vlastne žijem a nemám ani čo dýchať, ale predsa som tu a rozmýšľam. Možno je to len môj duch. Čo keď tu budem navždy uväznená? Spomenula som si čo sa stalo a začala som panikáriť. Veď mám byť mŕtva! Kopala som a kričala, ale bolo to márne. Cítila som ako ma opúšťajú sily a nakoniec som sa úplne prestala pokúšať o útek. Je to márne. Začínalo mi byť jasné, že už tu asi zhnijem, keď som pocítila v hlave niekoho, alebo niečiu prítomnosť.
Vlky. Povedal krásny a príjemný hlas nejakej ženy. Zavolaj ich. Ako mám zavolať vlkov? Ale keď som nad tým rozmýšľala nebolo to až tak divné. Ja viem, malo by byť! Ale prišlo mi to normálne. Zapískala som a chvíľu čakala. Potom som počula dych zvieraťa. Vlka. Hrabal a hrabal, až kým sa nedostal ku mne. Olízal mi tvár a ja som sa postavila. Trochu mi mraučali nohy a ruky, ale o chvíľu to prešlo. Čudovala som sa čo sa to stalo. Ale niečo mi opäť našepkávalo čo mám robiť. Nie, tá žena už nie. Ona vo mne len prebudila moje inštinkty, alebo niečo čo vo mne doteraz driemalo. Moje myslenie sa mi zdalo čistejšie. Cítila som niečo čo sa presne podobalo tej fráze vo filmoch- "vnútorný mier". Zavrela som oči. Počúvala som zvuky na okolo. Zvuky boli ostrejšie, čuch bol ostrejší a keď som otvorila oči, zistila som, že aj moje videnie bolo oveľa lepšie.
"Úúúú," vydala som čudný zvuk, ale odpoveď, ktorú som chcela som dostala. Sova, ktorá nado mnou krúžila, spustila rovno na mňa luk a tulec šípov. Moje staré vedomie to neočakávalo, ale to nové sa o všetko postaralo. Zdvihla som ruku a najprv chytila luk a potom druhou rukou šípi. Z hrdla sa mi vydralo niečo ako ďalšie zapískanie, ale bolo vyššie a dlhšie. Vtom z lesa vyšiel kôň.
Môj kôň.
 

The Selection (Výber) 1.kapitola 1/2

9. listopadu 2012 v 21:13 | Eng.version by Kiera Cass, translate Andromeda and correction Jassmine |  The Selection

Kapitola 1. (1/2)

V deň keď sme dostali list do schránky, matka bola nadšená. Myslela si, že všetky naše problémy sú vyriešené, že sú preč. Avšak bol tu jeden malý, alebo skôr veľký problém v jej inak úžasnom pláne a to som bola ja. Nemyslím si že som bola neposlušná dcéra, ale toto je konečne ten čas, kedysom sa vzoprela. Nechcem byťčlen kráľovskej rodiny. Nechcem byť jeden znich. Nechcem sa oto ani len pokúsiť. Skrývam sa vmojej izbe, na jedinom mieste, kde sa môžem vyhnúť rečiam, ktoré teraz naozaj nemám záujem počúvať. Snažím sa nájsť správny argument ktorý by matku ovplyvnil. Zatiaľ mám iba solídnu zbierku mojich úprimných názorov... Ani si nemyslím že by si chcela vypočuť čo len jeden znich. Už sa jej ďalej nemôžem vyhýbať. Blíži sa večera aako najstaršie dieťa v dome, varenie spadá na mňa. Prinútila som sa postaviť zpostele avstúpiť do spoločnosti plnej hadích pohľadov. Vedela som že matka na mňa zazerala ale nič nepovedala. Cez kuchyňu a jedáleň sa rozliehal šuchot našich nôh po dlážke, ako sme pripravovali kura, cestoviny, plátky jabĺk a stolovanie pre piatich ľudí. Ak by som odhliadla od úlohy, matka by ma vyhrešila s prísnym pohľadom ako keby chcela, aby som sa cítila vinná, že nerobím to čo ona. Pokúša sa oto príležitostne. Ako keď som nechcela urobiť konkrétnu prácu, pretože som vedela, že naša rodina to považuje za príliš nevhodné. Alebo, keď chcela, aby som urobila veľké upratovanie, keď sme si nemohli dovoliť mať slúžku. Niekedy to funguje. Niekedy nie. A toto bolo jediné miesto, kde bola neovplyvniteľná. Nedokázala sa cez to preniesť keďže bola tvrdohlavá. Avšak to som mala po nej takže by nemala byť mojím správaním prekvapená. Lenže toto nie je omne. Matka je vposlednej dobe napätá. Leto končí, a čoskoro budeme čeliť zime. Zime a s ňou aj veľa starostiam. So zlostným buchnutím zložila džbán s čajom zo stola. Už pri myšlienke o čaji scitrónom mi začali tiecť sliny. Lepšie bude počkať, kým sa z toho stane len zbytkoví odpad a ja si budem môcť doliať zvyšok čaju k môjmu jedlu.
"Zabilo by ťa to keby si vyplnila ten formulár?" Spýtala sa ma, a videla som, že už jej veľa nechýbalo k infarktu. "Výber bude úžasná príležitosť pre nás. Pre všetkých znás." nahlas som si povzdychla smyšlienkou že vyplnenie formulára môže byť niečo ako smrť. Nebolo žiadnym tajomstvom že Rebelovia - podzemné kolónie ktoré neznášajú Illéu ( to je naša veľká a pomerne mladá krajina) - sa búrili a ešte viac útočili na palác. VCaroline sme ich videli v akcii. Jeden zo sudcovských domov bol vypálený a hŕstka ľudí mala autá spustošené. Jedenkrát tam bol dokonca úžasný útek z väzenia, ale vzhľadom k tomu že vydali len mladé dievča ktorému sa podarilo otehotnieť aSeven, ktorý bol otcom v deviatich, nemohla som si pomôcť vdomneníže urobili správnu vec. Aj keď tu je potencionálne nebezpečenstvo, cítila som, že ma bolí srdce keď musím rozmýšľať na Výberom. Nemohla som si pomôcť a tak som s úsmevom myslela na všetky dôvody, prečo by som mala ostať presne tam, kde som. "Týchto posledných pár rokov to bolo veľmi ťažké pre tvojho otca," zasyčala matka "Pokiaľ máš vôbec nejaký súciť, mohla by si naňho aspoň občas myslieť". Áno. Naozaj som chcela pomôcť otcovi. AMay a Geradovi tiež. Dokonca predpokladám že aj mojej matke. Keď o tom hovorila takým spôsobom, nebolo tu nič. na čom by sa dalo usmievať. Veci sú tu napäté už dlhšiu dobu. Premýšľala som, či by otec toto videl ako cestu knormálnemu životu, alebo, či by to nejaká suma peňazí zlepšila. Nebolo to v tom že naša situácia bola taká neistá, že sme žili v strachu o prežitie, alebo niečo také. Neboli sme opustení. Ale tipujem, že sme neboli tak ďaleko od seba. Naša kasta bolo len tretia od dola. Boli sme umelci. A umelci a klasici boli iba tri kroky od špiny. Doslova. Naše peniaze boli zviazané tak pevne ako drôty a naše príjmy boli závisle od striedaní ročných období. Pamätám si, ako som si čítala opotrebovanú historickú knihu, ktorá mi robila aspoň akú-takú spoločnosť a zábavu počas chladných sviatkov cez zimu. Napríklad sviatky zvané Halloween, nasledované dňom vďakyvzdania, potom Vianocami a Novým rokom. Vianoce boli stále to isté. Nie je to niečo čo môžete zmeniť. Nemôžete zmeniť dátum narodenia Božstva. Ale keď Illéa uzavrela mierovú zmluvu s Čínou nový rok prišiel vJanuári, alebo Februári. Všetky individuálne oslavy vďaky anezávislosti z časti nášho sveta boli teraz jednoducho Grateful feast. To prišlo až v lete. Bol čas oslavovať formovanie Illéi, a radovať sa z toho že sme ešte tu. Nevedela som čo bol Halloween. To sme totižto nikdy neoslavovali.
Iba trikrát do roka je celá rodina plne zamestnaná. Otec a May robia ich umenie a patróni ich výrobky od nás kúpia ako darček. Matka a ja vystupujeme na oslavách- ja spievam a ona hrá na piano - neodmietame prácu, pokiaľ ju dokážeme splniť. Keď som bola mladšia, vystúpenie pred publikom ma desilo. Teraz sa už usilujem, aby som čo najlepšie spievala a sústredila sa na hudbu, ktorú hrá moja matka. Avšak musíme byť čo najneviditeľnejšie, pretože to je presne to, čo chcú naši zamestnávatelia : byť počuť a nie vidieť.
Gerad zatiaľ nenašiel svoj talent. Má však iba sedem rokov. Stále má nejaký čas. Avšak je dosť zlé, keď je v rodine päťúst aiba štyria pracujúci. Žiadne záruky zamestnania až do Vianoc. Keď sa nad tým zamyslím, výber vyzerá ako lano, ako niečo čoho sa môžem chytiť. Ten hlúpy list ma môže vytiahnúť z dna aj s mojou rodinou.

The Selection (Výber)

9. listopadu 2012 v 21:11 | Kiera Cass, Jassmine and Andromeda |  The Selection
Ako som už spomínala, rozhodli sme sa prekladať The Selection (Výber). Je to náš prvý oficiálnejší preklad, tak prosím berte ohľad. A tu je niečo o knihe:

"Tridsaťpäť dievčat príde do paláca súťažiť vo Výbere. Všetky okrem jednej bude poslaných domov. Tá posledná sa vydá za Pinca Maxona a bude korunovaná na princeznú Illei.

America si nikdy nemôže byť istá čo sú klamstvá a čo pravda. Keď je s Maxonom, cíti ako s ňou zametá ich nový román a nemôže snívať už o nikom inom. Ale vždy keď uvidí Aspena stálu stráž paláca, nemôže si pomôcť nemyslieť na život, ktorý spolu mali zdielať. Ostatné dievčatá sú však rozhodnuté ešte silnejšie bojovať o Maxonovu ruku a tak sa musí America rozhodnúť a čas sa veľmi rýchlo kráti...

Ale keď America učiní konečne voľbu niečo ju prinúti znova si to premyslieť. A kým sa ona stresuje s otázkou jej budúcnosti, násilnícky Rebelovia sú stále silnejší a majú väčšie plány k zosadení monarchie. To by jej však zmarilo akúkoľvek šancu na šťastný koniec. "
 


Každý to poznáme...

8. listopadu 2012 v 20:49 | Jassmine |  Jassmine

Náhoda je blbec... to je naozaj výstižné. Asi by každý o tom mohol rozprávať svoje. Stalo sa mi už toľko náhod, že si nepamätám ani jednu. Možno mám alzheimera... ale to asi nie:D Aj keď... predsa len si na pár blbých náhod spomeniem.
Napríklad, keď som sa vypýtala z hodiny o päť minút skôr. Učiteľka mi to dovolila a spolu so mnou odišla ešte jedna kamarátka, s ktorou tiež chodievam. Na chodbe sme si obliekali bundy a ja jej hovorím: "Chcela by som si niečo kúpiť v Bille do kým príde autobus." (Z vlastnej skúsenosti viem, že sa pýtať skôr na autobus nemusím, pretože ho stíham, ale čo keď sa môžem uliať aspoň o niečo:D) A samozrejme ako som to hovorila vyšla učiteľka von z dverí a všetko počula. No potom na mňa vždy len zazerala keď som sa jej pýtala o päť minút skôr z hodiny.
Ďalšia náhoda, ktorá sa stáva vždy mojej kamarátke (neviem či si mám teraz zaklopať na drevo, posúďte sami). Ak si kamarátka nazvime ju K donesie na geografiu ten veľký, tlstý a ťažký atlas (nie aby si ho nechala v skrini v škole ako všetci ostatný:D) - učiteľka na geo chýba. Ak si ho K zabudne doma, zázračne je učiteľka na hodine a potom jej za to nadáva. Takže mám si zaklopať nech to tak ostane ak nemám moc rada geografiu? Lebo ak to tak ostane mohla by som ju ďalej nútiť a každé ráno v deň kedy je geo jej pripomínať zobrať si atlas.
Na ďalšie náhody si teraz nespomeniem, ale moje vyhlásenie je, že náhoda vie byť blbec... nie však vždy je to na nič. A ešte ma tak napadlo niečo spomenúť o zákone schválnosti alá synonymum náhoda je blbec. Keď poviem zákon schválnosti napadne ma ešte jeden príklad... Keď moja kamarátka S dostala krámy na stužkovú a mala ich dostať až o týždeň. Škoda, že chodila do inej školy. Bolo by fajn sledovať jej faux pas, o ktorom mi všetci hovorili, ale to je jej súkromie, takže nebudem to tu rozvádzať ďalej. No a čo som tým všetkým chcela povedať? Nič konkrétne okrem malej poučky: Nikdy si ničím nebuďte na 100% istý. Z vlastnej skúsenosti viem, že sa Vám to nepodarí, pretože pani Dementná Náhoda sa veľmi rada zapojí do hry...



...Silence will fall / Ticho padne...

6. listopadu 2012 v 18:04 | Jassmine and Andromeda
Welcome, welcome and again welcome. Zakladáme nový blog. Moje meno (-pseudonym) je Jassmine (neskôr len J). Tento blog je však aj prácou Andromedy (neskôr len A). Tie mená mi znejú trochu ako viac pre deti, ale jednoducho sa nám páčia, takže komu nie- zvykajte si;) Dúfam, že si tu každý príde na svoje... chceme založiť rubriky: Denníček (tak na to sa teším hádam viac ako vy... bude trochu ... neslušnejší -nie však kvôli nadávkam, tie na blog podľa mňa nepatria-). Ďalej očakávajte preklady kníh z angličtiny do slovenčiny. A bude prekladať a ja J budem robiť korektorku. Ale späť k rubrikám. Nasleduje oddeleníčko grafiky. Designy budeme robiť len pre ľudí, ktorý si to podľa nás zaslúžia, výber nechajte na nás. V neposlednej rade očakávajte recenzie na rôzne filmy, seriály a knihy + prispejeme aj rubrikou našich jednorázových poviedok. Ja už mám za sebou celkom slušné množstvo poviedok či jednorázových, alebo na pokračovanie, ale A bude vytvárať svoje prvotinky, takže berte ohľad... ale z vlastnej skúsenosti viem, že píše veľmi dobre a tak je možné, že budete musieť brať ohľad práve na mňa. Tak to je zatiaľ hádam všetko, ak nie znova sa ozvem;)) Goodbye my lovers...

Kam dál